- Ahoj, ahoj, ahoj! - Ahoj, ahoj - A vítame vás na kanáli “La Latina TV” - La Latina Te Ve - Áno, Ti Vi - Ti Vi, TV - Dobre, dnes sme tu s troma ľuďmi Máme tu jednu osobu z Mexika, Luis Felipe - Ahoj, ahoj - Čomu sa venuješ, Luis Felipe? - No, som hudobník.
Som skladateľ. - Super. Máme tu Eusebia, ktorý je z Kuby.
- Som z Kuby, z provincie Camagüey. Som spevák a skladateľ. - Spevák a skladateľ, a nakoniec tu máme Gonzala - Som z Argentíny a som tiež hudobník; huslista - Super, a čo budeme dnes robiť?
- Porovnávať španielske slová v rôznych zónach kde sa hovorí po španielsky - Takže máme tu Španielsko, Mexiko, Kubu a Argentínu a budeme rozoberať rozdiely v slovníku a vo výrazoch, a všeobecne v jazyku ktorý všetci zdieľame Takže poďme nato - Ideme! Začnime s peniazmi, "dinero", v Španielsku tiež hovoríme: “Pasta” (cestoviny) - ¿Pasta? - ¿Pasta?
Znie to ako zubná pasta - ¿Ako to jedlo? - Pasta, pasta - To nie, "plata" (striebro) - My hovoríme: "La yira” alebo "el baro" - V Argentíne tiež používa “plata” alebo taktiež “guita” - Byť opitý, "estar borracho", v Španielsku tiež hovoríme: “Estar ciego” (byť slepý) alebo “Estar piripi” - Estar ciego? - My hovoríme: “Estar pedo” (pedo znemaná tiež "prd") - Na Kube hovoríme: “Estar jalao”, “estar borracho”, “estar prendido.
” "Curda, curda" - Curda? "Estar en pedo", ako v Mexiku. - "Automóvil" (automobil): v Španielsku zvyčajne hovoríme “coche”.
- No, my hovoríme "la nave” (hala, versmírna ľoď). - No na Kube to voláme "carro" alebo "máquina” - La nave? - Nave.
- To by som bol zvedavý čo sú to za autá. “Autos” v Argentíne. - Bozk na ústa.
Nie s tebou. . .
ale tak všeobecne, v Španielsku hovoríme “un pico”, “dar un pico” (vrch, špic) - V Mexiku hovoríme “kiko”. - Na Kube hovoríme "dar un piquito". - "Pico", "piquito".
To isté. - Hotdog: v Španielsku sa hovorí "perrito caliente", čo je párok v rožku, perrito caliente, nie? - Áno, áno.
V Mexiku to voláme: “Jocho”. - Na Kube tiež "perro caliente", tak isto. - V Argentíne “pancho”.
- Pancho? - Pancho. - Pancho.
Áno, tiež je to prezívka pre Franciscov. - Rovnako ako na Kube, los panchos. - Pancho?
- Pancho - My voláme ľudí čo pracujú v bare, je to jedno kde, "camareros” (čašník). Všetci sú "camareros". - Ten čo pracuje v bare je "barman" alebo "mesero", alebo tiež "camarero", rovnako ako vy.
- My ich voláme "camareros", ak nám povedia “meseros” tiež tomu rozumieme, ale zvyčajne im hovoríme camareros. - Pre nás "camarero" je niečo "cool", ako v tých reštauráciach v nejakej zóne, ktorá je "pija", (luxusná, namyslená). Ale robia si srandu z Argentínčanov.
- Čo znamená "pija"? - Nie, oni hovoria “pija” tým "chetas". - ¡Pija!
Aha, taká "cool", s dobrým socialným postavením. - Aha. - Chápem, chápem.
- Robia si srandu z Argentínčanov, že keď ideme do Talianska tak si myslia, teda my si myslíme, že vieme po taliansky a hovoríme “Mozzo” - A funguje to? - Nefunguje - A ohľadom fajčenia, ale keď si chceš zapáliť a trochu sa zasmiať, my používame "porro" - No, veď "cigarillo de marca libre" (cigareta "voľnej" značky), nie? - Voľnej značky?
- Áno, áno, voľnej značky. Nie? Nemá značku.
Voláme to “churro” alebo “chubi”. - To je tá vďaka ktorej lietaš, nie? - Presne, tá čo ťa vyvvýši.
- Tá čo ťa vyvýši ako Bob Marley No, my na Kube to voláme “el pitillo” Tiež jej hovoríme “María Juana” a tiež jej hovoríme. . .
áno, “María Juana”, “pitillo” a “maní”, - “Maní”? - "Maní" Starí ľudia to volajú “maní” - Jednoducho "porro" - Toto chutné zviera čo tebe tak chutí, Luis Felipe, to voláme "cerdo" (prasa) a mäso tiež voláme "cerdo" - Cerdo. Cerdo, cochino, marrano, puerco, "chancho".
- Veľa možností. - Na Kube vo východných regiónoch sa hovorí “macho”. Hovorí sa mu "macho" Na celej Kube sa tomu hovorí cerdo.
El puerco. "Macho", "macho". - "Macho" (samec).
Ako alfa samec? - Alfa samec prasiat. - Jete iba samcov?
- Nie, nie nie. "Macho" znamená prasa. Na východe mu vravia “macho” - Macho na východe, a na západe čo?
- Puerco, cochino. - V Argentíne taktiež, ak sa ide jesť tak "cerdo" a ak sa jedná o to zviera tak "chancho". - Keď prší a nemáš dáždnik ako skončíš?
V mojom prípade, myslím, že len v mojom meste, Zaragoza. . .
“Estar chipiado” (zmoknutý) - No, "empapado". - Aj my na Kube hovoríme empapado. Skončíme "empapados".
- "Empapados" alebo "hechos agua" (stať sa vodou, "spravený vodou"). - Hecho agua? - Hecho agua - "Hecho agua" totálne.
- Je z toho úžasné video. Ktorý prízvuk sa ti najviac páči? Argentínsky, kubánsky, mexický alebo španielsky?
Ktorý sa ti najviac páči, Eusebio? - Mne sa páčia všetky prízvuky, ale tak, kubásnky prízvuk jasné, že sa mi páči, lebo tomu najviac rozumiem, chápeš? Áno, všetky prízvuky sú veľmi pekné, sú veľmi príjemné.
- Napíš nám, napíš nám pod video, ktorý prízvuk sa ti najviac páči a prečo. A teraz, tento kúsok oblečenia čo máme Gonzalo a ja oblečený sa volá camiseta (tričko) V Španielsku tomuto hovoríme “camiseta” - Môže to byť "playera", alebo tiež camiseta. - Na Kube sa hovorí “pulóver” - ¿Pulóver?
- Playera, v mojom rodnom meste Zaragoza, playera znamená "zapatilla" (teniska). Tiež sa tomu hovorí “las playeras” - Nie, nie, nie. U nás sa "playeras" používajú keď chceš ísť na pláž.
- Áno, jasné. - Ale môžeš si obliecť aj nejakú inú vec. .
. - Áno, áno, jasné. - Ale na Kube sa tomuto hovorí “pulóver” - Pulóver?
Ako ten sveter? - "Camiseta" je tričko bez rukávov. - V Argentíne tiež, "camiseta" je to čo nemá rukávy a toto je "remera".
- Veľa druhov - Myslím, že je to jediný štát, kde sa používa “remera” lebo vždy keď to poviem tak na mňa takto pozerajú. . .
- Dobre, tak teraz: keď si taký smutný, no proste smutný. . .
- Práve sa s tebou niekto rozišiel. - No, áno, máš problémy. V Španielsku hovoríme “estar mohíno” alebo “estar apagado” (byť vypnutý) - My používame “estar en la depre” (mať depku) - Áno, my tiež hovoríme “estar apagados”, “estar en la depresión”.
Nie? Vypnutný. - Estar apagado.
- No, my hovoríme “bajoneados” - Hej, my tiež, bajoneados. - Ale nie sme smutní, sme úplne v pohode. - Nie, v perfektnom stave.
- Okey, teraz nasleduje niečo čo môže byť kombinácia nealko nápoja a alkoholu. Napríklad: Whiskey s Coca Colou. Redbull s.
. . neviem, vodkou.
V Španielsku. . .
tomu hovoríme “cubata. ” Un cubata. - No nie lebo "cubata" je rum s kolou.
- Jasné, "cubata". Nie je to len "cuba libre"? Predsa.
. . - Nie, nie, v Španielsku sa to používa na všetko.
Alkohol s nejakým nealkoholickým nápojom. - No, Na Kube je rozdiel medzi “Cuba Libre” a "cubata". Cubata obsahuje "aguardiente" a Coca Colu.
- V Argentíne používame… . . .
. . .
. . .
. . .
- Cóctel. - Zabudol som. - ¿Cóctel?
- "Trago", "trago" (hlt, glg) - V Španielsku "cóctel" je taký lepšie pripravený, viac vyšperkovaný, ako napríklad “Sex on the beach”, “Caipirinha”, “Margarita” - Na Kube sa používa "trago" keď ti dajú ten nápoj v pohári, v malom pohári, vtedy sa to volá trago. Je v tom rozdiel, chápeš? Áno, hocijaký druh nápoja, je to "un trago" (jeden hlt).
- Jeden "shot" - Počkať, ako voláte rum s kolou? - Rum s kolou je "cubata", ron s kolou. .
. Rum s Coca Colou? - Áno, s Coca Colou, hej - Cuba libre, cuba libre - Aha, okej - Dobre, teraz: keď je nejaký človek veľmi svalnatý, silný, v Španielsku hovoríme, že “está tochísimo”.
“Está tocho”. - No ale, v Mexiku hovoríme, že “estás mamadísimo” - Na Kube používame “está musculoso” - V argentíne “inflado” (napuchnutý, nafúknutý). Ak sa chceš trochu pobaviť.
- Dobre Álvaro, ukáž ten obrázok. V Španielsku tomuto hovoríme “pajita” (slamka) - No, "la pajita" je “popote” - Na Kube to voláme “absorbente” - ¿Absorbente? - Absorbente - Áno - To je ako keby to bol.
. . - Lebo absorbuješ tekutinu.
- Nasávaš tekutinu, dobre teda. - V Argentíne sa tiež používa "pajita", aj keď teraz tie "cool" dievčatá to volajú “sorbete” - "Pajita" je na Kube niečo iné - ¿Fakt, niečo iné? - Áno, také.
. . (honiť si) - Dobre, teraz: keď si v obchode a napríklad si kúpiš, všetky tie, neviem, šampóny, vykúpiš ich všetky.
Nie? V Španielsku to voláme “arramplar con todo”. "Arramplar" - Nie, my hovoríme: “Agandallar” - My na Kube hovoríme “acaparar”.
Všetko. - V Argentíne: “Saquear. ” Zobrať si všetko.
- Áno, to tiež. Tiež, áno, áno. - Keď.
. . neviem, keď ideš do obchodu a ukradneš, no neviem, čokoládu, alebo hocičo iné, v Španielsku to voláme “fanar", "cholar", o "mangar” - v Mexiku je to jednoduché: “te chingaste algo” alebo “chingarse algo” - Na Kube sa hovorí “robar” alebo “fachar”.
"Facho". - V Argentíne je to tiež niečo podobné, podobné "fanar". .
. “Afanar” alebo “Chorear”. - Teda "cholar"… My tomu tak hovoríme.
- Áno, je to podobné. - My na Kube voláme “choros” toho človeka čo v autobuse, v "la guagua", ako tomu hovoríme, kradne peniaze ľuďom z vrecka. Tých zlodejov voláme “choros”.
- My voláme "chorros" politikov. - Keď ťa napríklad tvoja frajerka podvedie s niekým iným, alebo ty podvedieš ju, to sloveso čo v Španielsku používame je “poner los cuernos” o “te han puesto los cuernos” ("dať niekomu rohy") - Rovnako - Na Kube sa hovorí: “Pegarte los tarros” - ¿Los "tarros"? - Áno, "los tarros", veď býky majú "tarros".
- Čo sú "los tarros"? - Rohy. "Pegar los tarros".
Potom ten komu sa to stane, nie ten čo to robí, sa mu hovorí: “tarrú”. - "Meter los cuernos" alebo "cagar" (kakať) - No, tomu koho podviedli sa hovorí: “El venado” - El venado? Ako tá pesnička, el venado?
- Que no me digan en la esquina… El venado, el venado. - To kvôli tomu - Álvaro prosím ťa, ukáž toto ovocie ktorému v Španielsku hovoríme “plátano” (banán) - Aha, tu je to tak isto, plátano - Na Kube sa tomu hovorí. .
. No, je viac druhov banánov Tomu veľkému banánu sa hovorí "plátano macho” Potom tu máme normálny "plátano", ale na východe mu hovoria tiež “fongo”. .
. - Fongo? - Fongo.
Je to druh banánu. ale všeobecne na Kube to poznáme pod názvom "plátano". - V Río de la Plata sa hovorí “banana” Nie, v Španielsku "banana" je ten veľký a menej sladký banán - Naopak, pre nás "plátano" je ten veľký, zelený, a "la banana" je ten žltý - Ako voláte vo vašom štáte úder sem, do krku?
V Španielsku tomu vravíme “colleja” - “Zape” - “Yiti” - "Golpe en el cuello" (úder do krku, doslovne) - Ciže. . .
nemáte konkrétne slovo? To čo sa volá "colleja" Dobre, teraz ja poviem jeden výraz a vy musíme hádať, čo to znamená Napríklad, u nás v meste, v Zaragoze, hovoríme “hacer pirola” Čo znamená "hacer pirola"? - Netuším - "Hacer pirola" to je také, že.
. . No, vystreliť si z niekoho, taký žart.
- Nie. - Ja mám pocit, že to znie ako "estar al pedo", nič nerobiť, flákať sa. - "Hacer pirola" sa používa, keď blicuješ.
"He hecho pirola". To znamená hacer pirola. - Bol som blízko.
- Áno, skoro. - Prolijo. - Prolijo?
Čo znamená prolijo? - Prolijo znamená inteligentný, nie? - Niekoho syn?
- Prolijo. - Nepoužívate "prolijo"? - Alebo vybrať si, nie?
(podobá sa to na slovo "elijo", čo znamená "vyberám si") - Nech vám je jasné, že sa jedná o oficiálne slovo, nie je to žiaden slang. - No to som zvedavý. - Prolijo je nejaká situácia, miesto alebo osoba, ktorá je veľmi usporiadaná, ale umelo, čiže to niekto spravil, nejde o prirodzenú estetiku, ale výplod niekoho práce.
Povie sa že, neviem, táto scéna je veľmi "prolija". - V Španielsku hovoríme: “Está muy cuco” - Ordenado. (upratané, usporiadané) - Áno, ordenado.
- Toto je "cuquí". - Vidíš? "Cuco".
"Cuqui". Ale prolijo neznamená len usporiadaný, ale aj uprataný, čistý, estetický, s kritériom. - Cuco, cuco.
- Dokonca aj keď píšeš a máš pekné písmo si "prolijo". - "Cuco", v španielčine zo Španielska. - Cuco, cuco tak robia tie.
. . - Áno, hodiny.
- No, v Mexiku môžeš povedať “Simón” - Simón je. . .
Simón (Šimon) - Simón - Ako tá hra? "Simon says"? - Nie.
- Neviem, Simón, - Simón, priezvisko alebo meno, nie? - Nie, niekto sa ťa niečo opýta a povieš mu: “Simón” - Ako "sí" (áno)? - Áno, Simón.
- Dobre, Nescafé. Nescafé. - Nescafé je káva.
Značka kávy. - Áno, ale my keď chceme povedať, že nesúhlasíme, povieme “Nescafé” - Aha, ako. .
. - Ako negácia, ako negácia. - Ako negácia.
- Ako negácia, áno, áno. Daj mi to sem. "Nescafé".
- "Nel" - Nescafé - A sme skončili. Už je koniec, koniec tohto predstavenia. Veľmi vám ďakujeme Luis Felipe, Eusebio a Gonzalo.
- Ja ďakujem vám. - Tešilo ma. - A ak už nie je čo povedať, chcete niečo dodať.
. . - Teda že som sa tu s vami cítil výborne, zdieľajúc "hispánskosť" - Tento dôležitý, rôznorodý a multikulturálny jazyk čo máme - Tí čo sa idú učiť po španielsky to budú mať ťažké - Áno, máme veľa slov, veľa slovnej zásoby.
Vidíme sa v ďalšom videu. - Nos "pillamos". - Zbohom.
- ¡Adiós! - ¡Adiós!
![Diferencias del ESPAÑOL en Distintos PAÍSES [Pretérito Perfecto] 🇪🇸🇬🇶🇲🇽🇨🇴](https://i.ytimg.com/vi_webp/0b95lA1A2pE/mqdefault.webp)
